Sme uprostred Veľkonočného obdobia. Najposvätnejšieho času pre nás kresťanov. Toto obdobie je časom rozhodnutia, na ktorom sa rozchádzajú cesty tých, ktorí s Ježišom a s jeho učením sympatizujú, a tých, ktorí v neho naozaj uverili.
Sympatizujúci mohli s veriacimi kráčať po šľapajách veľkého učiteľa; mohli načúvať jeho filozofii a morálke; obdivovať jeho gestá a skutky. Dokonca mohli na Zelený štvrtok prijať gesto priateľa umývajúceho nohy; s citom pozorovať jeho súdny proces, umučenie a nevinnú smrť; a v tichosti postáť pri jeho hrobe. Ježiša mnohí z nich zaradzujú, s veľkým rešpektom, do siene veľkých mužov ľudských dejín. Tu sa však ich cesta končí.
Ako to povedal istý kazateľ: “Viera však ide ďalej!” Pre veriaceho, Ježiš nie je jeden z mnohých velikánov ľudského pokolenia. On je živý. Preto ho nehľadáme v zozname zosnulých. A to je podstata kresťanstva. Zároveň je to kameň úrazu pre tých, ktorí v neho neuverili.
Čo znamená, že je živý? Že zmŕtvychvstal? Tu nejde o vzkriesenie z mŕtvych, ako to bolo u Lazára, ktorému Ježiš prinavrátil život. Lazár je znovu obdarovaný životom, aby mohol robiť to, čo robil predtým. Tak, ako to bolo u mnohých ďalších osôb, ktorými sú posiate ľudské dejiny. Ako to naznačuje samotné slovo prinavrátenie života, tieto prípady poukazujú na krok vzad. Božia milosť umožňuje vrátiť sa, dať znovu šancu.
Pri Ježišovom zmŕtychvstaní je to silnejšie. U sv. Pavla čítame: “Kristus vzkriesený z mŕtvych už neumiera, smrť nad ním už nepanuje” (Rim 6,9). Nie je to zázračný návrat. Je to krok dopredu, k novému spôsobu. Realizuje sa to, čo Ježiš predpovedal v rozhovore s Martou, ktorá mu hovorila na margo vlastného brata Lazára: “Viem, že vstane v posledný deň pri vzkriesení.” Ježišova odpoveď bola jasná: “Ja som vzkriesenie a život.” Pritom dodáva: “Kto verí vo mňa, bude žiť, aj keď umrie.”
Ježiš nie je len zmŕtvychvstalý, On je vzkriesenie a život. On je živý. Preto viera ide ďalej, pretože má neustále možnosť sa stretnúť so živým Kristom. A jeho prítomnosť dáva človeku život. Preto, znovu objavme možnosť častého stretnutia sa s Kristom v Eucharistii i v službe blížnemu.